O nemocnici

14.7.2020

„Rád sa zaoberám dôvodmi, prečo sme zdraví a nielen tým, prečo bývame chorí,“ hovorí detský lekár MUDr. Jozef Serafín (29), ktorý pôsobí v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra Kežmarok, člen skupiny AGEL, na Pediatrickom oddelení. Usadil sa pod Tatrami a administratívu by najradšej odložil nabok.

Odkiaľ pochádzate?

Narodil som sa v Nitre, kde som aj vyrastal, ale často som trávil letné prázdniny práve pod Tatrami, kde žili moji starí rodičia. Zvykol som si vtedy vravieť, že až raz budem veľký, zdolám niektoré z tých majestátnych končiarov :).

Kde ste študovali?

Po ukončení Piaristického gymnázia v Nitre som pokračoval v štúdiách na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Boli to pekné roky života, kedy som sa okrem intelektuálnej a profesionálnej stránky mohol formovať aj v iných oblastiach.

Prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie? Čo vás k tomu viedlo?

Rozhodnutie prišlo postupne. Na gymnáziu ma bavili prírodné vedy. Najviac ma zaujímala chémia a biológia. Rád som sa učil nové veci a vo voľnom čase rôznymi spôsobmi pracoval s ľuďmi. Pri rozlišovaní povolania, kde môžem najlepšie uplatniť svoje dary a rozvíjať svoje záujmy, ma to postupne doviedlo až k medicíne.

Prečo ste sa rozhodli pre pôsobenie v kežmarskej nemocnici?

S manželkou sme sa usadili v tomto regióne a máme tu vhodné podmienky na výchovu nášho syna. V Kežmarku som už nejakú dobu pred nástupom do nemocnice pracoval na detskej obvodnej ambulancii. Počas koronakrízy prišla ponuka podporiť rady lekárov na miestnom detskom oddelení, tak som sa rozhodol pre novú prácu.

Na aký odbor sa špecializujete?

Som zaradený do špecializačného štúdia v odbore pediatria. Práca s deťmi a rodičmi sa mi vždy páčila. Pochádzam z učiteľskej rodiny. Veľmi ma tiež ovplyvnilo organizovanie detských táborov a rôznych animačných programov pre deti a mládež, kde som mával rolu zdravotníka a aj animátora.

V čom by ste chceli vynikať?

Chcel by som vynikať hlavne v nadväzovaní dôvery rodiča a pacienta k lekárovi. Prvý kontakt s rodinou je veľmi dôležitý. Ak sa podarí začať dobre, všetko ide potom ľahšie a vzájomná spolupráca je oveľa príjemnejšia.

Ako sa Vás dotkla etapa pandémie?

Po profesionálnej stránke pozitívne. Ako zdravotník som nebol reálne pripravený na pandemické situácie. Teraz sme si všetci zažili, čo to v praxi znamená bojovať s takým vírusom. Bolo treba zmeniť štýl práce, od častejšieho umývania rúk až po obliekanie ochranných oblekov, začali sme viac konzultovať stavy pacientov cez telefón a podrobnejšie odoberať anamnézu.

Čo Vás na Vašom povolaní najviac baví?

V pediatrii je obrovský priestor na prevenciu ochorení. Rád sa zaoberám dôvodmi, prečo sme zdraví a nielen tým, prečo bývame chorí. Mnohým zdravotným problémom nielen u detí sa dá predísť zdravou stravou, dostatočným spánkom, primeranou pohybovou aktivitou či vyhýbaním sa negatívnemu stresu.

Čo je pre Vás na Vašej práci najkrajšie?

Keď sme chorí a máme nejaké ťažkosti, vždy nám dobre padne, keď nám ich niekto pomôže zmierniť. To robíme v zdravotníctve všetci. V pediatrii je tiež nevyhnutné pracovať s rodičmi dieťaťa, upokojiť ich, zodpovedať ich otázky a povzbudiť ich. Ak sa podarí pomôcť dieťaťu a efektívne komunikovať s rodičmi, tak ma to napĺňa radosťou a spokojnosťou.