O nemocnici

4.8.2021

Svetová aliancia dojčenia (WABA) vyhlásila prvý augustový týždeň od 1. do 7. augusta za Svetový týždeň podpory dojčenia, ktorý v rovnakom čase podporuje viac ako 120 krajín sveta. Vedúca lekárka novorodeneckého oddelenia Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, MUDr. Katarína Sterczová opisuje dôležitosť dojčenia. Množstvo živín prijatých z materského mlieka funguje ako výborná prevencia voči mnohým ochoreniam ako je diabetes, obezita, ateroskleróza, nadváha či vysoký krvný tlak. Pre vysoký obsah vitamínov možno materské mlieko nazvať aj ako „prvé očkovanie“.

„Dojčenie je pre dieťa mimoriadne dôležité, je najprirodzenejším a najlepším spôsobom výživy dieťaťa. Materské mlieko je ľahko stráviteľné a strávi sa 4x rýchlejšie ako umelé mlieko. Nezaťažuje tráviaci trakt, ktorý ešte nie je dostatočne vyvinutý. Dieťa menej bolí bruško a menej  často má problémy so stolicou. Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj, ale aj odolnosť voči infekčným chorobám, zabraňuje vzniku rozvoja alergie, znižuje nutnosť hospitalizácie, znižuje riziko náhleho úmrtia a chorobnosť,“ hovorí vedúca lekárka novorodeneckého oddelenia MUDr. Katarína Sterczová.

„Z materského mlieka prijíma novorodenec množstvo živín, ktoré sa neskôr prejavujú ako výborná prevencia voči mnohým ochoreniam napríklad diabetes, obezita, nadváha, ateroskleróza  či vysoký krvný tlak. Prvé dni po pôrode materské mlieko „kolostrum“ obsahuje hlavne bielkoviny,  výživné  tuky, veľké množstvo prebiotickej vlákniny a veľa protilátok proti chorobám. Taktiež je bohaté na vitamíny, a preto ho možno nazvať aj „prvým očkovaním“. Ďalšie dni sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ materské mlieko, ktoré obsahuje viac tukov bohatých na nasýtenie dieťatka, ale aj dosť tekutín na uhasenie smädu. Najdôležitejšie je dojčenie v prvom polroku od narodenia dieťaťa, kedy neprijíma živiny iného druhu. Na otázku, do kedy je vhodné či nevhodné dojčiť, neexistuje správna odpoveď a ideálne je to čo najdlhšie. Sú prípady, keď mamičky dojčia aj do tretieho či štvrtého roku života dieťaťa. Aj to je úplne v poriadku,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Sterczová.

„Pri dojčení pre dieťa žiadne riziko nevzniká. Jedine v tých prípadoch, keď matka trpí diagnózou alebo užije lieky, po ktorých by sa dojčiť nemalo. Žena by teda nemala dojčiť napríklad v prípade ochorenia aktívnej tuberkulózy či pri užívaní liekov ako sú radioizotopy, cytostatiká z oblasti nukleárnej  medicíny. Ojedinelými prípadmi, no nezanedbateľnými, sú tie ženy, ktoré trpia laktačnou psychózou. Je to ochorenie, pri ktorom môžu ženy odmietať svoje dieťa a tieto prípady si vyžadujú psychiatrickú intervenciu. Ojedinelé prípady laktačnej psychózy môžu žene spôsobiť výrazné zmeny správania a nálad, ktoré môžu viesť k tragickým udalostiam. V tomto prípade by mohla zasiahnuť aj rodina, ktorá by mala dávať na čerstvú mamičku pozor, aby v prípade zmeny nálad a správania vedela včasne reagovať,“ hovorí lekárka novorodeneckého oddelenia.

V kežmarskej nemocnici nie je síce laktačná poradkyňa, ale mamičky sa môžu ohľadom dojčenia informovať u ktorejkoľvek   neonatologickej  sestry. Každá jej rada odpovie a poradí ohľadom otázok na túto tému. V nemocnici sa snažia čo najúčinnejšie praktizovať tzv. „bonding“, kedy  ide o uloženie novorodenca na brucho matky, ideálne do 30 minút po narodení novorodenca. Stane sa, že niektoré matky to odmietajú, no po krátkom čase sa ich reakcia zmení. V prípadoch, keď dieťa nie je v dobrej zdravotnej kondícii sa  bonding vynecháva a robia sa  bábätku iné potrebné vyšetrenia.

„Mamičky by sa mali počas dojčenia stravovať štandardne, dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, vápnika, železa a vitamínov najmä zo skupiny B, počas dojčenia je potrebné zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny,“ dodáva MUDr. Katarína Sterczová, vedúca lekárka novorodeneckého oddelenia kežmarskej nemocnice.