O nemocnici

Simona, vedúca sestra ODCH (oddelenia dlhodobo chorých)

Zdravotnícky pracovník je v osobných ochranných pracovných pomôckach v 12-hodinových službách s 1/2 hodinovou prestávkou na obed a na krátky relax pred ďalším náporom práce. Práca na covid oddelení je náročná z psychického a fyzického hľadiska. Táto pandémia trvá už dlhú dobu a má vplyv na náš osobný a profesionálny život. Sme vyčerpaní. Čakali nás vianočné sviatky, ktoré sme my, zdravotníci strávili pri svojich pacientoch. Aby sa nám všetkým „lepšie dýchalo“, ostaňme zodpovední voči sebe aj ostatným. Zdravie máme len jedno a je krehké!

(Príloha: Fotografia z ODCH – sestra Mária)

Alena, vedúca sestra OAIM (oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny)

Niektorí pochovajú rodičov na covid, a predsa neveria, že covid existuje a nedajú sa zaočkovať. Vystavovať sa tak nebezpečnému a v podstate ešte nepoznanému ochoreniu je veľmi nerozvážne. Ako keby človek stratil ostražitosť, ktorú získava následkom strachu z nebezpečenstva.

Ľudstvo od nepamäti prekonáva rôzne druhy katastrof aj v podobe epidémií alebo pandémií. Neviem zodpovedne posúdiť jeho reakcie na tieto udalosti v minulosti, avšak z hľadiska trvania ochorení, ktoré ich spôsobovali sa domnievam, že aj v minulosti to zdravotníci a vedci s dosiahnutím potrebných opatrení na eliminácie následkov daných ochorení nemali ľahké. V konečnom dôsledku došlo k eradikácii určitých ochorení aj vďaka vakcinácii. Čo sa týka covidu, máme len dve možnosti jeho eliminácie: ochorieť a znášať symptómy ochorenia, prípade postcovidové symptómy, ktoré sú u každého individuálne alebo sa rozhodnúť pre profylaxiu, čiže vakcináciu, následkom ktorej môže dôjsť k reakciám, ktoré sú typické pre vakcináciu a odznejú spravidla do troch dní. V porovnaní možností vytvorenia hladiny protilátok následkom ochorenia verzus vakcinácia a ich stabilita je tiež dôvodom na zamyslenie, pre ktorý spôsob sa človek rozhodne. Ja som jednoznačne za vakcináciu.

(Príloha: Fotografia z OAIM – sestra Mária)

Mária, vedúca sestra interného oddelenia

Ochranný odev je v súčasnosti naša druhá uniforma, ktorú si obliekame po príchode do práce. Je ťažké a veľmi náročné zotrvať v ňom dlhšiu dobu, ale starostlivosť o pacientov patrí medzi naše priority, a tak sú naše primárne potreby ako strava, voda a používanie toalety posunuté na vedľajšiu koľaj.

Kým sa postaráme o všetkých hospitalizovaných pacientov, poskytneme starostlivosť ambulantným pacientom, ktorí k nám tiež prichádzajú na ošetrenie a v neposlednom rade vybavíme ordinácie lekára. Na prestávke sa vždy striedame, aby pacienti nemali pocit samoty v ťažkých chvíľach. Prestávky minimalizujeme aj preto, lebo stavy pacientov sú veľmi vážne a vyžadujú si vysoko prietokové podávanie kyslíka. V prípade, že nepomáha ani to, tak nastupuje umelá pľúcna ventilácia. V osobnom živote pociťujeme vyčerpanosť a znižujeme na minimum kontakt s ľuďmi. Možno aj preto, že vieme, že pracujeme vo veľmi infekčnom prostredí a chceme ich chrániť. Možno aj preto, že chceme chrániť aj samých seba, predovšetkým od ,,covidových debatách“,, ktoré nám pracovníkom v prvej línii neprospievajú pre psychickú pohodu po ťažkých službách. 

Odkaz verejnosti dnešnej doby by sa mal zakladať na zodpovednosti k sebe samým/svojej rodine a zdraviu. Aj keď máme každý vlastný postoj k očkovaniu, aj keď na 100% človeka neochráni, aspoň zmierni priebeh ochorenia a zníži podiel úmrtnosti na ochorenie covid-19. Šírenie ochorenia medzi „nakazenými očkovanými“ sa znižuje. Vieme to z praxe aj my zdravotníci, pretože sme boli medzi sebou v kontakte a mnoho z nás sa nenakazilo od infikovaných pri nepoužívaní rúška v osobnom živote. Možno nám niektorí aj závidia, že máme prácu, a že dostávame príplatky. My však naše povolanie berieme ako poslanie pomáhať ľuďom. Vidieť zhasínať život v očiach ešte mladých ľudí, ktorí tú mohli možno ešte byť pre svoje aj keď dospelé deti a malé vnúčatá, je pocit, ktorý sa slovami opísať nedá. Pocit úzkosti a bezradnosti pri držaní človeka, ktorý sa nemôže nadýchnuť neprajeme ani vám, ani vašim členom rodiny, ani sami sebe.

(Príloha: Fotografie sestier z interného oddelenia)