O nemocnici

14.7.2025

Letné prázdniny sa často spájajú s prvým samostatným dobrodružstvom detí mimo domova. Letné tábory však u mnohých rodičov i detí vyvolávajú neistotu, stres či slzy pri lúčení. Ako to celé zvládnuť s úsmevom? Odborné rady a praktické tipy ponúka Mgr. Alžbeta Kolbová, psychologička z Psychologickej ambulancie Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o., člen skupiny AGEL.

„Odlúčenie od rodičov môže byť náročné pre každé dieťa – len v inej intenzite,“ vysvetľuje psychologička. Významnú rolu zohráva osobnosť dieťaťa, predchádzajúce skúsenosti, ale aj to, či ide na tábor s kamarátmi alebo úplne samé. Rôzne typy táborov – denné, pobytové či tematicky zamerané – predstavujú pre deti rôznu mieru komfortu a výziev.

Kedy je ten správny čas na prvý tábor?

Nie je možné stanoviť ideálny vek, kedy by dieťa „malo“ ísť na tábor. Oveľa dôležitejšie je sledovať signály a komunikovať. „Pýtajte sa detí, či by na tábor chceli ísť, či by uprednostnili denný alebo pobytový a s kým by tam chceli byť,“ radí Kolbová. Dobré je začínať kratšími formami odlúčenia – dennými tábormi, prespávaním u starých rodičov alebo kamarátov.

Psychologička odporúča ešte pred nástupom do tábora s dieťaťom hovoriť o tom, čo ho čaká – aký bude program, ako to v tábore prebieha. „Zdieľajte vlastné pozitívne zážitky, vysvetlite, čo môže dieťa očakávať. Pomáha aj praktická príprava – balenie vecí spolu, spoločné čítanie informácií od organizátora.“ Čím viac informácií, tým menej neistoty – pre dieťa aj rodiča.

Prespávanie mimo domova, návšteva denných táborov či škôlky – to všetko sú užitočné kroky, ako dieťa pripraviť na pobyt v neznámom prostredí. „Skúste sa s dieťaťom rozprávať o tom, čo by urobilo, ak sa niečo stratí, niečo mu bude chýbať, alebo ak sa ocitne v novej situácii. Pomáha precvičovať si možné situácie a tým dieťa pripraviť na to, že v tábore bude samé a bude si musieť poradiť,“ navrhuje odborníčka.

Zdravé obavy alebo úzkosť?

Strach z neznámeho je prirodzený. „Zdravé obavy vieme pomenovať a spracovať. Ak však dieťa dlhodobo pociťuje napätie, má fyzické prejavy (napr. búšenie srdca, stiahnuté hrdlo, bolesti brucha) a sami si s tým nevieme poradiť, môže ísť o separačnú úzkosť – a tú netreba podceňovať,“ varuje Mgr. Kolbová. V takých prípadoch je vhodné poradiť sa s odborníkom – psychológom, ktorý pomôže situáciu pochopiť a navrhnúť ďalší postup.

Ako reagovať pri lúčení?

Ak dieťa plače alebo váha v deň nástupu, rodičia by mali zostať pokojní a citlivo, no povzbudzujúco reagovať: „Vidím, že máš teraz obavy, strach ale viem, že to zvládneš. Na tábor si sa predsa tešil.“ Pomáha aj pripomenúť minulé úspechy: „Pamätáš, ako si sa bál prespať v stane a potom si to zvládol?“

Keď dieťa zavolá: „Chcem ísť domov“

Takáto situácia môže nastať a nemusí hneď znamenať problém. „Rozprávajte sa s dieťaťom, pomenujte jeho emócie, uistite ho, že mu veríte a že smútok je normálny. Ak nejde o vážny dôvod (napr. úraz alebo šikana), netreba panikáriť, ale dieťa v jeho samostatnosti podporiť.“

Po návrate sledujte správanie dieťaťa, najmä ak sa predtým takto neprejavovalo. „Ak si všimnete výrazné zmeny – utiahnutosť, výbušnosť, zníženú chuť rozprávať sa – môže to signalizovať, že niečo nebolo v poriadku. V takom prípade sa netreba báť vyhľadať odborníka a porozprávať sa o tom.“

Tábory rozvíjajú zručnosti aj sebadôveru

Tábor dáva deťom priestor učiť sa samostatnosti – od hospodárenia s peniazmi, cez organizáciu času až po budovanie nových priateľstiev. „Aj keď si dieťa zabudne tričko alebo zablúdi na ihrisku – učí sa tým zodpovednosti, sebaobsluhe, riešeniu konfliktov. Je na to samé, musí si poradiť – a aj si poradí. Práve to je priestor na rast, budovanie sebadôvery a samostatnosti,“ dodáva psychologička.

Najdôležitejší odkaz pre rodičov?

„Buďte trpezliví, empatickí a dieťa do tábora nenúťte. Keď bude pripravené, podporujte ho a dôverujte mu. A nezabúdajte – čas, keď je dieťa v tábore, je príležitosť aj pre vás – na oddych, načerpanie síl a vlastné aktivity. Ak si s niečím predsa len neviete rady alebo potrebujete podporu, môžete sa obrátiť na detského psychológa. Sme tu na to, aby sme vám pomohli,“ uzatvára Mgr. Kolbová.