O nemocnici

18.8.2025

Príbeh mamičky Veroniky Knihovej, ktorá rodila v kežmarskej nemocnici a vďaka profesionálnej a ľudskej podpore nemocničného personálu dojčí svoje bábätko bez problémov.

Veronika je dnes spokojnou mamičkou takmer trojmesačného bábätka. Hoci jej cesta k dojčeniu nebola jednoduchá, nevzdala sa. Vďaka podpore, ktorú dostala v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, sa jej podarilo rozbehnúť laktáciu aj po akútnom cisárskom reze – a dojčí dodnes.

„Naše bábätko má už takmer tri mesiace a stále ju kŕmim výlučne materským mliekom. Dokázala som to aj preto, lebo sa mi v kežmarskej nemocnici dostalo veľkej pomoci,“ začína svoj príbeh Veronika.

Veronika sa poctivo pripravovala na prirodzený pôrod, absolvovala aj predpôrodnú prípravu priamo v kežmarskej nemocnici. Všetko sa však zmenilo v noci, keď lekár rozhodol o akútnom cisárskom reze.

„Keď mi pán primár o tretej v noci oznámil, že robíme sekciu hneď, ešte som sa s nádejou snažila protestovať, ale márne. Až keď som si na druhý deň prečítala diagnózu, veľmi som mu ďakovala za jeho rýchle rozhodnutie a profesionálny zásah,“ spomína Veronika.

Ako mnohé ženy po sekcii, aj Veronika čelila oneskorenému nábehu laktácie, chýbajúcemu bondingu a obmedzenému kontaktu s bábätkom. Dieťa malo navyše silnú novorodeneckú žltačku, takže nebolo možné, aby s ním bola neustále.

„Prvé dva mililitre mlieka, ktoré som vytlačila za pomoci laktačnej poradkyne Tonky, boli malý zázrak. Ale ešte sme nemali vyhraté. Bábätko sa nevedelo prisať, nosili mi ho len na dojčenie a ja som si pripadala bezradná.“

To, čo Veronika opisuje ako zlomový moment, bola práve podpora odborníčok z kežmarskej nemocnice.

„Striedali sa pri mne laktačná poradkyňa a novorodenecké sestry, najmä sestra Adel. Na tretí deň mi opuchli prsníky a sama by som si s tým nevedela rady. Masáž, nahrievanie, biolampa – ukázali mi všetko a hlavne ma povzbudili. Vďaka ich trpezlivosti a ľudskému prístupu sa to nakoniec rozbehlo.“

Po príchode domov ešte nebolo vyhrané, ale Veronika už vedela, čo robiť. „S informáciami, ktoré som si odniesla z nemocnice, a s odhodlaním dojčiť za každú cenu sa mi to podarilo. A dojčím až dodnes, za čo som veľmi vďačná.“

Zážitok Veroniky ukazuje, aký dôležitý je odborný aj ľudský prístup personálu, najmä pri dojčení po sekcii. Významnú úlohu zohrali aj predpôrodné kurzy a dostupnosť laktačnej poradkyne.

„Človek si niekedy myslí, že to pôjde samo, ale dojčenie môže byť náročné, najmä na začiatku. Dôležité je, aby sa mamička necítila sama. V Kežmarku som tú podporu cítila celý čas,“ uzatvára Veronika.

Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, sa dlhodobo venuje podpore prirodzeného dojčenia. V rámci Svetového týždňa dojčenia (1.–7. august) chce nemocnica vyzdvihnúť prácu laktačných poradkýň, novorodeneckých sestier a celého tímu, ktorý mamičkám pomáha zvládnuť prvé kroky pri dojčení – a to aj v zložitých situáciách.

,,Dojčenie je prirodzené, ale nie vždy jednoduché. Našou úlohou je byť tu pre mamičky a sprevádzať ich na tejto ceste s trpezlivosťou, úctou a odbornou pomocou," hovorí laktačná poradkyňa Antónia Gelatová.